Rozhovor s Mižu o matematice žonglování

Mižu je naše slovenská spojka pro všechny žonglérské a social cirkusové aktivity. Žije v Praze, ale pochází z Košic, kam se pravidelně vrací nejen kvůli festivalu Košický kužel´, který založil.

Studenti žonglování v Cirqueonu ho můžou potkat jako externího lektora vyznačujícího se specifickým žonglovacím stylem. 11. února bude hostem našeho čtvrtečního Gaučingu, kde nás přesvědčí, že cirkus a matematika jdou skvěle dohromady.

Co všechno se dá v žonglování počítat a co přesně počítáš ty?

V prvom rade je z matematického pohľadu zaujímavé popísať žonglovanie ako také. Až keď máme presný popis môžeme začať počítať. Otázky, ktoré trápia žonglérov sú, či sa dá daný trik zažonglovať a ako to otestovať, koľko existuje trikov na základe daných podmienok (napr. počet loptičiek a dĺžka triku), ako sa dá medzi trikmi prechádzať, ako vytvárať nové triky a pod. Ja osobne sa venujem použitiu metódy grafu, ktorý som zaviedol na hľadanie týchto odpovedí. Okrem toho ma zaujíma aj prepojenie žonglovania a matematickej teórie zapletania vrkočov (resp. copánků). Na matematiku žonglovania však prihliadajú rôzni matematici z rôznych odvetví, typycky je to kombinatorika a algebra.

Tráví matematik-žonglér víc času žonglováním nebo počítáním? Nebo přemýšlením o žonglování?

To je otázka, na ktorú nepoznám objektívnu odpoveď. Ja sám som sa častokrát pristihol, že počas žonglovania som sa dostal do stavu, keď mi napadol nejaký nový princíp v matematike. Osobne ma vždy fascinuje aj geometria jednotlivých predmetov a ich pohybu. Naopak mnoho trikov, ktoré som sa naučil, som si vopred spočítal. Dokonca sa mi raz stalo, že som polhodinu skúšal trik, ktorý som si spočítal chybne a samozrejme to nešlo. V každom prípade matematické vzťahy vedia pomôcť tréningu zložitejších trikov. Matematika je momentálne činnosť, ktorá ma živí, takže jej musím venovať viac času, no žonglovanie je najlepšie odreagovanie. Ešte som sa však nikdy nepristihol, aby som sa musel odreagovať od žonglovania.

Může být člověk propadající z matematiky dobrým žonglérem? 

Definícia žongléra je „človek, ktorému najčastejšie niečo padá“. Z podstaty veci nevidím dôvod, aby teda žonglér nemohol prepadnúť aj sám. Mnoho výborných žonglérov videlo školskú matematiku asi tesne pred zaspaním, alebo hneď po zobudení. Matematické žonglovanie sa týka predovšetkým takzvaných športových žonglérov, ktorí hádžu presne definované triky. Okrem toho však existujú vynikajúci žongléri, ktorí stavia napr. na pohyb svojho tela, improvizáciu a pocity a na tých je matematika krátka. Odpovedal by som dokonca ešte presnejšie: Človek prepadajúci z matematiky môže byť nie len dobrým žonglérom, ale i matematikom.

Může žonglování pomáhat studentům pochopit matematické principy?

Jednoznačne áno! Žonglovanie má v sebe esenciu niekoľkých matematický princípov, ktoré sa pri skúmaní trikov dajú postupne odhaliť. Najznámejší popis žonglovania je pomocou celočíselných postupností a ten sa dokonca stal jazykom žonglérov. Akonáhle vieme nejaké matematické princípy aplikovať, tak ich pochopiteľnosť sa automaticky zvyšuje. Žonglovanie je k tomu skvelý nástroj.

Berou matematici matematiku žonglování vážně, nebo je pro ně spíš zvláštností a pobavením?

Berú matematici vôbec niečo vážne? Matematika žonglovania je samozrejme absolútne okrajová téma a dala by sa radiť do takzvanej rekreačnej matematiky. Na skúmanie vlastností žonglovania, či rôzne výpočty sú však v skutočnosti použité netriviálne matematické nástroje z hlbších partií jednotlivých teórií. Matematika sa dá z jedného pohľadu vnímať ako presný popis sveta a jav ako žonglovanie je natoľko fascinujúci a zároveň matematicky usporiadaný, že matematikov láka ho preskúmať s plnou vážnosťou. Kto vie, či sa niekedy nenájde nejaký proces, alebo systém, ktorý bude fungovať na rovnakom princípe ako žonglovanie?

 

Publikováno: 2.2.2016