Femme fatale nepomohla ani čierna deka

Svetová premiéra inscenácie Opaque súboru Circo Aereo, ktorá sa uskutočnila 4.5.2016 v Jatkách78, lákala divákov na  spojenie štyroch artistiek, špecializujúcich sa na rôzne cirkusové disciplíny.

V úvodnej scéne sa jedna z účinkujúcich, stojaca pred oponou, zo všetkých síl snaží zmiznúť zo svetla reflektoru, ktoré ju prenasleduje. Nakoniec to vyrieši veľmi prefíkane – celá sa oblečie do čierneho overalu a na hlavu si nasadí čiernu kuklu. Splynula tak s oponou a nám sa na pár sekúnd naozaj mohlo zdať, že zmizla. Stala sa nepriehľadnou – Opaque.

Humorné scény využívajúce splynutie s okolím využíva režisér Maksim Komaro počas celej inscenácie. Rekvizity na scénu prinášajú artistky odeté do čiernych overalov, niekedy si vystačia len s čiernou dekou prehodenou cez hlavu, pričom sa tvária že „tam nie sú“ a že rekvizity sa zjavujú samé. Tieto vtipné vsuvky však pobavia len prvý, druhý, maximálne tretíkrát a z milého nápadu sa stáva fádne opakovanie, ktoré s malými obmenami vydrží až do konca inscenácie.

Keď sa neskôr odhalí priestranné javisko, dominujú mu niekoľkometrové schody. Na nich sa zvodne vlnia štyri postavy v čiernych overaloch. Pomaly sa dve z nich odčlenia, vyzlečú si hornú vrstvu a z čiernej anonymity konečne vystúpia dve mladé artistky vo farebných trikotoch s dlhými vrkočmi. Vyzerajú ako dvojčatá, jedna blondína, druhá tmavovlasá. Najprv karikujú chôdzu po móle neprirodzene vystrčenými bruchami, až prejdú k párovej akrobacii. S ľahkosťou sa postaví jedna druhej na plecia a spoločne vystúpia po schodoch na vyvýšenú plošinu.

Keď zmiznú, samozrejme pod čiernou plachtou, na plošine sa zjavuje femme fatale s dlhými vlasmi v elegantných večerných šatách. S noblesou nám predvádza hula hoop, zatiaľ čo jej vlasy zvodne vejú vo vetre (z nešikovne „skrývaného“ ventilátora). Eleganciu si snaží zachovať aj keď jej, alebo skôr na ňu, dve pomocníčky z prednej časti javiska hádžu kopy hula kruhov a ona sa ich snaží na zachytať popri neustálom vlnení. Výstup vyvrcholí číslom, kedy artistku kolegyne vyzdvihnú na lane a tá si ešte pár sekúnd kruhy udrží – predvádza teda vzdušné hula hoop.

Ďalšia z účinkujúcich predvedie akrobaciu na závesnom kruhu. Svojím číslom dianie na scéne spomalí a upokojí. Oproti predošlým výstupom je tento neutrálny – artistke bola v  inscenácii spočiatku prisúdená pozícia čisto „profesionálna“. Až neskôr, aby zabavila publikum zatiaľ čo sa v pozadí napnú laná pre jej nasledujúce číslo, sa pridáva k hre schovávania sa za plachtu: prehadzuje cez seba trblietavú prikrývku a tancuje do rytmu energickej hudby. Tanec však trvá pridlho a stráca tak svoj počiatočný vtip. Atmosféru nepozdvihne ani nie veľmi vydarená chôdza po gumených lanách. Artistke sa len ťažko darí udržať balans a po krátkej chvíli (kratšej než nezmyselné maskované tancovanie) sa spúšťa na zem.

Opaque sa skladá z mnohých výstupov, v rámci ktorých každá z artistiek predvedie zdatnosť vo viacerých disciplínach (akrobatické šály, viac párovej akrobacie, manipulácia s veľkým bublifukom – čo je asi obsahovo najprázdnejšia scéna: femme fatale s úsmevom vytvára obrovské bubliny, nič viac). Tie síce boli poväčšine bezchybne zvládnuté, mnohokrát prevedené s humorom, no nič nehovoriace ostáva ich usporiadanie. Nedá sa hovoriť o žiadnej línii (dejovej, motivickej, ale ani vizuálnej), či téme, ktorá by jednotlivé scény spájala do koherentného celku. Tempo inscenácie je nevyvážené, neutrálne scény niekedy pôsobia ako hluché miesta, pričom na druhej strane stoja spomínané silene vtipné sekvencie, ktoré ku koncu predstavenia už vyslovene nudia. V konečnom dôsledku tak máme pocit, že sme boli svedkami  predvedenia schopností jednotlivých dievčat skôr než ucelenej inscenácie známeho novocirkusového súboru.

Barbora Forkovičová

 

Režie: Maksim Komaro, účinkují: Susanna Liinama, Sofia Daniel, Milla Lahtinen, Klara Mossberg. Premiéra: 4. 5. 2016 Jatka78.

foto: Jouni Ihalainen

Publikováno: 11.5.2016